VÍZIA ROKU 2050

OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE PRE SLOVENSKO

Úvod

V súčasnosti sa svet nachádza v období prechodu od fosílnych palív k obnoviteľným. Hlavným záverom tejto štúdie je, že obnoviteľné zdroje energie nielenže môžu na Slovensku nahradiť fosílne palivá do roku 2050, ale vzhľadom na budúce problémy s dostupnosťou ropy a zemného plynu, je táto vízia veľmi pravdepodobná. Je možné naznačiť viacero scenárov ako by sa budúci vývoj mohol uberať, rozhodujúci sa však javí globálny prechod k obnoviteľným zdrojom, ktorý sa pravdepodobne stane hnacou silou vývoja aj u nás. Podstatné na tomto vývoji je, že obnoviteľné energetické zdroje (OEZ) môžu teoreticky už dnes nahradiť fosílne palivá a to nielen vďaka ich potenciálu ale aj technologickej vyspelosti. Viac ako 30 % priemerný celosvetový ročný nárast OEZ v uplynulých piatich rokoch je dôležitým ukazovateľom toho, že vo svete už prebieha energetická zmena, ktorá bohužiaľ Slovensko zatiaľ obchádza.

Súčasná spotreba energie u nás

Na Slovensku pokrývajú fosílne palivá 97 % spotreby primárnych energetických zdrojov. Navyše dovoz palív predstavuje takmer 90 % a v obchodnej bilancii sa prejavuje niekoľko miliardovým saldom. Takáto relatívne nevýhodná “východisková pozícia” by sa mohla premeniť na výhodu, nakoľko každá dovezená tona ropy, uhlia alebo kubík plynu, ktoré by sme nahradili domácimi OEZ by sa nielenže premietla do zlepšenej ekonomickej bilancie zahraničného obchodu, ale by nemala ani nežiadúce dopady na domácu zamestnanosť v oblasti fosílnych palív. V súčasnosti u nás domáce palivá (hnedé uhlie) pokrývajú 11 % spotreby. Dovážané palivá (ropa, zemný plyn, urán) pochádzajú hlavne z Ruskej Federácie resp. z Českej republiky. Trhu s elektrinou dominuje jadrová energetika s podielom asi 50 %, pričom domáca výroba presahuje spotrebu. Z hľadiska spotreby energie dominuje priemysel v spotrebe všetkých jej druhov a príznačná je aj relatívne nízka spotreba u obyvateľstva v porovnaní s vyspelými krajinami. Energetický systém je však do značnej miery determinovaný prírodnými podmienkami a predovšetkým jeho historickým, spoločenským a ekonomickým vývojom, najmä zdedenou, nevyhovujúcou, materiálovo, energeticky a surovinovo náročnou štruktúrou hospodárstva.

Konečná spotreba energie v PJ
 
1995
1997
1999
2000
Priemysel
272
248,9
226
248,5
Doprava
55
14
13,6
14,5
Poľnohospodárstvo a lesníctvo
17
16,5
12,8
11,8
Domácnosti
90
116,2
123,2
114
Obchod a služby
71
103,4
115,1
83,3
Ostatné
37
0
0
0
Konečná spotreba
542
499,3
490,7
472,1

Konečná spotreba energie podľa palív v PJ.
 
Palivá
1995
1997
1999
2000
Pevné
117
75,7
62,9
59,3
Kvapalné
122
72
70,2
66,2
Plynné
196
153,7
179,4
172,5
Teplo
28
115,7
96,2
93,2
Elektrina
78
82,2
81,9
81,0
Konečná spotreba
542
499,3
490,7
472,1

PALIVÁ A ELEKTRINA

UHLIE

Uhlie aj napriek zjavným environmentálnym nevýhodám stále zostáva dôležitým palivovým zdrojom a predstavuje takmer jednu tretinu spotreby palív u nás. Väčšiu časť (75 %) predstavuje domáce hnedé uhlie a zvyšok vo forme čierneho i hnedého uhlia pochádza z dovozu. Podstatné však je, že bez štátnych dotácií by nemohlo domáce uhlie konkurovať dovozu. Celkové dotácie do banského priemyslu (priame dotácie ceny resp. nepriame dotácie na predčasné odchody do dôchodku alebo rekvalifikáciu baníkov) predstavovali koncom 90-tych rokov asi 200 milión Sk ročne. 

Štátne dotácie do baníctva.

Štátne dotácie do uhoľného baníctva v tis.Sk
1997
1998
1999
2000
HB a.s. Prievidza
135 900
131 500
136 300
124 700
BD a.s. Veľký Krtíš
68 400
65 400
62 500
56 700
BZ a.s. Holíč
3 600
2 000
1 200
2 100
Spolu
207 900
198 900
200 000
183 500
Štátne dotácie zahŕňajú najmä pokrývanie rozdielov medzi cenou pre obyvateľstvo a skutočnými nákladmi na uhlie pri triedenom uhlí, príspevky na deputátne dávky dôchodcom, príplatky pre baníkov pracujúcich na povrchu po odpracovaní určitého počtu smien v podzemí a priame dotácie do Bane Dolina. 

ZEMNÝ PLYN

Spotreba plynu u nás stále rastie. Do konca roku 2001 bolo na rozvod zemného plynu pripojených viac ako 90 % populácie. Dodávky plynu sú však takmer úplne závislé na dovoze z Ruska, pričom domáca produkcia pokrýva menej ako 5 % spotreby. Relatívnou výhodou Slovenska je, že až jedna pätina zemného plynu spotrebovaného v západnej Európe prechádza našim územím, čo je značným zdrojov príjmov plynárenského priemyslu u nás. 

ROPA

Vsúčasnosti sa až 99% ropy na spracovanie zabezpečuje dovozom. Preprava je zabezpečovaná na základe Dohody medzi vládami SR a RF o spolupráci v oblasti dlhodobých dodávok ropy ropovodom Družba z Ruskej federácie v množstve do 6 mil.t/rok. Vlastné surovinové zdroje ropy kryjú len cca 1,0 - 1,5% jej terajšej celkovej spotreby na spracovanie a tento stav sa ani výhľadovo podstatne nezmení. Spracovanie ropy v SR je na úrovni 5,1 až 5,3 mil.ton za rok a spotreba ropy pre krytie tuzemskej spotreby sa v súčasnosti pohybuje na úrovni cca 3,2 mil. ton/rok (produkcia zo spracovania ropy nad tento rámec je predmetom exportu). Vývozom sa získavajú významné devízové prínosy na pokrytie až do 85 % nákladov na nákup ropy.

OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE

Podiel OEZ na celkovej spotrebe energie u nás je na úrovni asi 3 %. Podstatné je, že viac ako polovicu tohto príspevku tvoria veľké vodné elektrárne a zvyšok biomasa resp. v menšej miere geotermálna energia. Príspevok ostatných zdrojov ako je napr. slnečná resp. veterná energia je zanedbateľný resp. nulový. 

Využitie obnoviteľných zdrojov energie v r.1997 bolo nasledovné:
 
Zdroj
výroba energie spolu
z toho: elektrina
(GWh/r)
(TJ/r)
(%)
(GWh/r)
Biomasa
2727
9817
39,7
5
Vodná energia
3800
13680
55,3
3800
v tom: malé vodné elektrárne (do 10 MWe)
202
727
3
202
Geotermálna energia
338
1217
4,9
0
Slnečná energia
7
25
0,1
0
Veterná energia
0
0
0
0
S p o l u
6872
24740
100
3805

TEPLO

Zásobovanie teplom predstavuje významnú časť energetického hospodárstva nášho štátu. Na výrobu tepla v priemysle a bytovo - komunálnom sektore sa spotrebuje v súčasnosti cca 39 % primárnych energetických zdrojov. Na Slovensku sa historicky stal dominantným spôsobom zásobovania teplom centralizovaný spôsob, čo zodpovedá zásadám efektívneho využívania energie. Zo systému centralizovaného zásobovania teplom je zásobovaných teplom takmer 100 % bytových domov, čo v celkovom bytovom fonde predstavuje asi 49 %. Hlavným palivovým zdrojom pre systém centralizovaného zásobovania teplom je zemný plyn (viac ako 70 %), ktorý sa často využíva i na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

Spotreba tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody v bytovo - komunálnom sektore, ako aj v priemyselnom sektore na technologický proces výroby a na vykurovanie výrobných a administratívnych objektov je uvedená v tabuľke (v PJ):
 
Spotreba tepla (v PJ)
2000
Priemysel
153,1
Bytovo - komunálny sektor
103,0
v tom: - individ. Vykurovanie
60,0
- systém CZT
43,0
S p o l u
256,1

ELEKTRINA

Výroba elektriny na Slovensku je zabezpečovaná jadrovými elektrárňami, ktorých podiel v roku 2000 predstavoval47 % , parnými elektrárňami (vyrobili 35 %) a vodnými elektrárňami (18 %). Spotreba elektriny na Slovensku sa ukazovala v minulom desaťročí ako značne nestála. V dôsledku ekonomickej transformácie klesala až do roku 1993. Potom narastala a následne zostala ustálená počas posledných troch rokov. Od roku 1999 sa Slovensko stalo čistým exportérom elektriny. Vývoz elektriny je však spojený v súčasnosti s celým radom ťažkostí. Ide najmä o prebytok inštalovaného výkonu v krajinách Európskej Únie odhadovaný na 40.000 MW. S tým súvisí aj nízka cena elektriny na medzinárodnom trhu.

Spotreba elektriny v TWh a rast HDP.
 
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
Rast HDP %
6,6
6,5
4,4
1,9
2,2
3,3
Spotreba elektriny, TWh
27,3
28,9
28,6
28,27
27,85
28,2
28,3
Prenosové straty, TWh
2,1
2,0
2,1
2,0
1,8
1,8
Import - Export TWh
1,4
3,6
4,1
2,25
-0,043
-2,7
-3,7

Počas posledných rokov bol zaznamenaný rast spotreby elektriny v sektore malých spotrebiteľov (domácnosti, obchod) a pokles v sektore priemyslu. Za zmienku stojí, že predpovede z minulosti o nutnosti budovania nových kapacít v dôsledku predpokladaného rastu HDP sa nenaplnili a ekonomika sa uberá cestou zvyšovania energetickej účinnosti. Charakteristickou črtou slovenskej elektroenergetiky je aj značný prebytok kapacity v stávajúcich elektrárňach. 

Prebytok inštalovaného výkonu:
 
Inštalovaný výkon (MW)
Maximálne zaťaženie (MW)
Francúzsko
112500
69600
Nemecko
112200
81200
Rakúsko
17200
8300
Švajčiarsko
16000
8500
Taliansko
68300
44000
Slovensko
8286
4330

Maximálne zaťaženie v troch letných mesiacoch klesá pod 3100 MW.
VÍZIA DO ROKU 2050 
V rámci aktivít globálnej siete mimovládnych organizácií INFORSE (International Network on Sustainable Energy) bola pre Slovensko spracovaná „Vízia energetického vývoja do roku 2050“. Táto bola postavená na predpoklade, že kvalitatívne bude štruktúra energetiky v budúcnosti pokrývať tie isté potreby ako v súčasnosti t.j. 

·prípravu tepla a teplej vody,

·výrobu elektrickej energie a

·dodávky energie pre dopravu.

Pri uvážení rôznych chybných predpovedí, na ktorých boli budované mnohé energetické koncepcie (spotreba často založená na jednoduchej interpolácii rastu kopírujúceho rast HDP) je možné len veľmi ťažko kvantifikovať budúcu spotrebu. Je možné však očakávať že cena energie určite bude skôr stúpať ako klesať, čo sa pozitívne prejaví na úsporách a zvyšovaní energetickej účinnosti. Je možné uviesť niekoľko dôvodov, pre ktoré by bolo možné očakávať veľmi mierny eventuálne žiadny nárast spotreby energie na Slovensku.: 

·Úspory energie sú nevyhnutné a prebiehajú často bez nejakého politického nátlaku len vďaka výmene starých technológií za nové a postupným utlmovaním vysoko energeticky náročných výrob. Navyše k úsporám dochádza aj v dôsledku rastúcich cien energií a odbúravaním dotácií palív. Podstatné z hľadiska Slovenska je, že tu existuje značný potenciál úspor veď naša energetická náročnosť (vyprodukovaný HDP na jednotku spotrebovanej energie) je až dvojnásobne vyššia ako v krajinách OECD. Súvisí to s nízkou produktivitou a vysokým podielom energeticky náročného priemyslu. V procese ekonomického vyrovnávania sa s vyspelými krajinami EU bude zákonite dochádzať aj k zlepšovaniu energetickej účinnosti a značným úsporám energií.

·Viac energeticky úspornejších technológií bude používaných v dôsledku prirodzenej výmeny starých spotrebičov za nové. Všetky dnes používané elektrospotrebiče budú do roku 2050 nahradené novými. Môžeme predpokladať, že energeticky najúčinnejšie technológie , ktoré sú na trhu dnes sa stanú bežnými v budúcnosti.

·Takmer polovica dnešných budov bude nahradená novými, stavanými podľa nových, prísnejších predpisov na úspory energie, čo povedie k znižovaniu spotreby tepla.

·Je možné očakávať silné politické úsilie s cieľom znižovania spotreby energie na medzinárodnej scéne v dôsledku snáh na obmedzovanie emisií skleníkových plynov po roku 2012 alebo energetických kríz súvisiacich s nedostatkom lacnej ropy po roku 2020.

·Teoretický pokles počtu obyvateľstva Slovenska z pohľadu alarmujúceho demografického vývoja v súčasnosti by mohol tiež zohrať významnú úlohu v celkovej nižšej spotrebe energie.

Nárast spotreby energie v porovnaní so súčasným stavom by mohol nastať v dôsledku vyššej spotreby domácností (hlavne elektriny), ktorá dnes zaostáva za priemerom krajín EU. Podobne by k nárastu spotreby mohlo prísť aj v dôsledku uplatnenia sa na trhu nových dnes neznámych technológií, ktoré sa môžu stať bežnými v budúcnosti. Vyššia spotreba sa predpokladá hlavne v oblasti spotreby elektriny a energie na dopravu, kým nižšiu spotrebu je možné očakávať v oblasti tepla a prípravy teplej vody.

V dôsledku vyššie uvedených neistôt vo vývoji spotreby bol pre účely tejto štúdie predpokladaný stav, pri ktorom celková spotreba primárnych energetických zdrojov v roku 2050 bude na úrovni súčasnej spotreby, čo do istej miery podporuje aj vývoj v posledných 10 rokoch tak u nás ako i vo vyspelých krajinách. Spotreba by preto mohla mať nasledujúce hodnoty:

·250 PJ pre teplo (vykurovanie + príprava teplej vody)

·28 TWh pre elektrinu.

Kľúčovou otázkou preto je ako nahradiť celú súčasnú spotrebu fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi v roku 2050. Popri tom zostáva jedna nezodpovedaná otázka a to ako zabezpečiť spotrebu energie v sektore dopravy (nahradiť ropu) – najrýchlejšie rastúci segment spotreby energií. Celosvetovo rastúci trend spotreby ropy je v niektorých krajinách veľmi prudký (napr. v Číne) a celkom určite povedie k náhrade ropy za iný zdroj už pred rokom 2050. Súvisí to s nasledujúcimi skutočnosťami: 

·Svetové rezervy ropy sa odhadujú na 39 rokov (www.bp.com)

·Vrchol v ťažbe (prevýšenie dopytu na produkciou) sa dá očakávať v období rokov 2010 až 2020, čo povedie k výraznému nárastu cien ropy.

·Podiel krajín OPEC na celkovej produkcii ropy vzrastie nad 50 % už do roku 2020.

·Podiel dovozu ropy v priemyselne vyspelých krajinách bude narastať. Toto bude stimulovať hlavne politiku USA a EÚ s cieľom nahradiť ropu za iné palivo pravdepodobne obnoviteľné nakoľko ani zemný plyn z dlhodobého hľadiska nedokáže nahradiť ropu.

Berúc do úvahy vyššie uvedené podnety je možné predpokladať, že v blízkej budúcnosti nastane silný politický tlak so snahou o vyššiu palivovo-energetickú sebestačnosť a prechod k obnoviteľným zdrojom. Spoločné úsilie krajín veľmi závislých na dovoze (USA, EÚ, Japonsko) povedie k silným ekonomickým stimulom pre alternatívne palivá hlavne v doprave. Palivové články využívajúce vodík vyrábaný obnoviteľnými energetickými zdrojmi sa dnes ukazujú ako jedna z možných už dnes technologicky zvládnutých alternatív. Keďže dnes nie je možné odhadnúť aká energetická surovina (vodík, biopalivá, elektrina) sa presadí, nebudeme sa ďalej problému dopravy venovať. Faktom však zostáva, že aj keby sektor dopravy mal byť založený na vodíku vyrábanom elektrickou energiou, vo svete existuje dostatočný potenciál jeho výroby pomocou slnečnej resp. veternej energie. Potenciálne vyššia spotreba elektriny na Slovensku z hľadiska potrieb v doprave nie v tejto analýze zohľadnená.

POTENCIÁL OEZ NA SLOVENSKU

Napriek skutočnosti, že náhrada fosílnych palív OEZ môže byť problematická hlavne vo väčších mestách napr. pri nahradzovaní centralizovaných systémov využívajúcich zemný plyn, dá sa predpokladať že keď to bude potrebné, technické problémy s infraštruktúrou budú zvládnuté. Finančné problémy, ktoré by si takýto prechod vyžiadal môžu predstavovať problém hlavne v začiatkoch tohto prechodu. Avšak náhrada drahých fosílnych palív lacnými obnoviteľnými tieto náklady z dlhodobého hľadiska vyváži. Pre účely tejto štúdie sme však zhodnotili potenciál len tých OEZ, ktoré sú už dnes konkurencie schopné na trhu s energiou v krajinách EÚ (vietor, biomasa, voda, geotermálna energia, solárne kolektory). Potenciál elektriny vyrábanej drahšími technológiami ako sú napr. fotovoltaické články je tiež stanovený. Trend narastajúcej výroby článkov (30 % ročne) a klesajúce ceny dávajú záruku, že tento typ výroby elektriny môže zohrať významnú rolu v budúcnosti. 

VODNÁ ENERGIA
Súčasná výroba elektriny vo vodných elektrárňach sa na Slovensku pohybuje na úrovni 3,8 TWh/rok a bolo by ju možné podstatne zvýšiť. Podľa vládnej energetickej koncepcie je celkový využiteľný hydro potenciál Slovenskej republiky 6,61 TWh/rok. Podľa iných údajov je to až 7,38 TWh/rok. Napriek skutočnosti, že 100 % využitie tohto potenciálu je ťažko možné očakávať (v niektorých krajinách je na úrovni 90 %), je možné považovať potenciál 6,61 TWh/rok za hornú hranicu výroby u nás
Podstatnou črtou v hydro energetike Slovenska je však využívanie prečerpávacích vodných elektrární. Dnešná kapacita týchto zdrojov predstavuje 1015 MW a ďalších 600 MW je v procese plánovania. Vzhľadom na mimoriadne vhodné geografické podmienky je potenciál prečerpávacích elektrární oveľa vyšší a podľa niektorých vodohospodárskych plánov spracovaných pred rokom 1990, dosahuje viac ako 10.000 MW. Tieto elektrárne je možné v budúcnosti využívať hlavne na „skladovanie elektriny“, čo má mimoriadny prínos pri využívaní OEZ , ktoré majú často premenlivý charakter (slnko, vietor).

Celkový hydro energetický potenciál výroby elektrickej energie – 6,61 TWh/rok.

VIETOR
veternú energiu na výrobu elektriny u nás doposiaľ nevyužívame. Prvé väčšie – štyri600 MW turbíny boli v príprave výstavby v roku 2003. Táto technológia, ktorá je už dnes cenovo konkurencie schopná vo viacerých krajinách EÚ (Nemecko, Dánsko, Španielsko) nie je v súčasnosti u nás rozvíjaná hlavne v dôsledku nižších výkupných cien elektriny a nedostatku legislatívnej resp. vládnej podpory. V prípade, že dôjde k zmene politiky vo vzťahu k OEZ je možné oceniť potenciál veternej energie nasledujúcim spôsobom:
1.Zhodnotenie veľkosti rozlohy (km2) vhodnej pre umiestňovanie turbín. Pre tieto účely sú vhodné miesta, kde vo výške 10 metrov nad povrchom zeme priemerná rýchlosť vetra v roku dosahuje 5-5,5 metrov za sekundu. Táto rýchlosť je dostatočná na ekonomickú prevádzku veternej elektrárne v mnohých krajinách EÚ.
2.Stanovenie počtu turbín na km2.
3.Spočítanie potenciálnej výroby elektriny na základe výroby dnešnou priemernou 600 kW turbínou. Na základe zahraničných skúseností výroba pri priemernej rýchlosti vetra6m/sek. predstavuje 1 GWh/rok.

Celková rozloha vhodná pre umiestnenie veterných turbín bola ministerstvom hospodárstva (Energetická politika) ohodnotená na 257 km243 okresoch Slovenska (s rýchlosťou vetra vyššou ako 5 m/sek). Je potrebné zdôrazniť, že zlepšovanie technológie, ku ktorému neustále prichádza, bude znamenať vyšší potenciál z tohto zdroja v budúcnosti a využívanie nižších rýchlostí vetra. Pre účely tejto analýzy však bola vybraná rozloha 257 km2. Z ohľadom na skúsenosti pri umiestňovaní turbín je možné počítať s 25 turbínami rozmiestnenými na ploche 1 km2. Vzájomná vzdialenosť tak bude min. 200 metrov. 

Ročná výroba elektrickej energie 25 turbínami (600 MW každá) alebo výroba z 1 km2 plochy bude 25 GWh/rok. Tieto predpoklady vedú k celkovej ročnej výrobe elektriny na Slovensku na úrovni 6,4 TWh/rok.

Celková ročná výroba elektriny veternými elektrárňami – 6,4 TWh/rok.

BiomasA
Biomasu je možné využiť na energetické účely viacerými spôsobmi. Z pohľadu domácich skúseností sa ako najekonomickejšie javí využívať tento zdroj na prípravu tepla. Avšak aj kombinovaná výroba elektriny a tepla z bioplynu resp. výroba bionafty má ekonomické výhody. Technológie využívajúce biomasu (drevo, slamu, živočíšne odpady) sú dostupné na trhu a môžu byť u nás uplatnené vo veľmi krátkom čase. Pestovanie energetických rastlín je v tejto analýze tiež zahrnuté, nakoľko nevyužitý pôdny potenciál u nás je značný a podľa min. životného prostredia by ho bolo možné zalesniť. 
Ako zdroj biomasy sa ďalej uvažuje odpadové drevo, slama, hnoj zo živočíšnej výroby a pôdny fond využiteľný na pestovanie energetických rastlín.

ODPADOVÉ DREVO A SLAMA

Potenciál odpadu vznikajúceho pri poľnohospodárskej a lesníckej produkcii je možné zhodnotiť na základe dnešnej ťažby dreva a produkcie obilnín. Na ocenenie potenciálu energetických rastlín boli použité výnosy získané pri experimentálnom pestovaní vŕby (Salix viminalis) u nás. Zisk suchej biomasy tu predstavoval až 15 t/ha/rok (30 t/ha/rok čerstvej hmoty) s hustotou 10 000 stromov na hektár.
Potenciál odpadového dreva, slamy a energetických rastlín na Slovensku.

 
Mil. ton/rok.
PJ/rok
Palivové drevo + odpad pri lesníckej ťažbe a z drevospracujúceho priemyslu (čerstvá hmota)
1,5
15,0
Slama (1/3 hmotnosti z 3 mil. ton vyprodukovaného obilia za rok)*
1,0
14,2
Slama z produkcii repky olejnej (40.000 ha * 4 t/ha) suchej hmoty
0,16
2,9
Energetické rastliny (400.000 ha) suchá hmota pre Salix viminalis
6,0
135,0
SPOLU
17,66
167,1

·podiel slamy a obilia sa uvažuje 1:1. Tretina slamy sa počíta na energetické využitie, zvyšné 2/3 na využitie v poľnohospodárstve.

Energetický obsah bol stanovený nasledovne:

čerstvé drevo - 10 GJ/tonu

suché drevo – 15 GJ/tonu

slama – 14,2 GJ/tonu

slama repky olejnej - 18 GJ/tonu

BioPLYN

Na zhodnotenie potenciálu bioplynu je možné použiť vstupné údaje zodpovedajúce počtu zvierat v živočíšnej výrobe (hovädzí dobytok, ošípané a hydina) a z toho odvodiť potenciálnu výrobu bioplynu v m3. Z bioplynu je možné následne stanoviť potenciálnu výrobu elektriny a tepla a to na základe domácich skúseností s touto technológiou.

Potenciál bioplynu na Slovensku.
 
Počet kusov
Ročná produkcia hnoja
Ročná výroba elektriny
Ročná výroba tepla
Hovädzí dobytok (500 kg)
1 mil.
10 mil. ton
300 mil. kWh
2 PJ
Ošípané(150 kg)
2 mil.
6 mil. ton
180 mil. kWh
1,2 PJ
Hydina
12 mil.
0,36 mil. ton
12 mil. kWh
0,08 PJ
SPOLU
492 mil. kWh
3,3 PJ

Výroba elektriny a tepla bola zhodnotená na základe údajov z farmy vBátke (okres Rim. Sobota). Vstupy v tejto farme boli nasledujúce: 

Priemerná produkcia hnoja: 149,3 t/deň

priemerná produkcia bioplynu: 2587,5 m3/deň(63,5 % CH4)
priemerná výroba elektriny: 4485,9 kWh/deň
priemerná výroba tepla: 29,1 GJ/deň.
GEOTERMÁLNA ENERGIA

Geotermálnu energiu využívame na Slovensku už niekoľko desaťročí. Súčasne využitie predstavuje 1,2 PJ za rok. Hlavnou oblasťou využitia je dnes vyhrievanie bazénov (geotermálne kúpaliská). Celkom nedávno sa začalo s uplatnením geotermálnej energie na vykurovanie obytných domov a na výrobu elektrickej energie. Hoci potenciál geotermálnej energie je prakticky nevyčerpateľný a teoreticky by mohol pokryť všetky naše energetické potreby je z praktického hľadiska uvažovaná hodnota z energetického plánu - 22,68 PJ/rok. Tento potenciál by podľa vládnych údajov bolo možné realizovať do roku 2010, pričom by geotermálnu energiu bolo možné v podstatne väčšej miere využiť hlavne na vykurovanie objektov (tepelné čerpadlá). 

Potenciál geotermálnej energie pri výrobe tepla - 22,68 PJ/rok.

SLNEČNÁ ENERGIA
Slnečná energia by nielen u nás mohla pokryť všetky naše energetické potreby. Využívanie solárnych kolektorov resp. pasívneho využitie slnečnej energie (architektúra) je už dnes ekonomicky výhodné a má stále rastúcu popularitu. Solárne kolektory by dokázali nahradiť značnú časť potrieb na vykurovanie a hlavne prípravu teplej vody. V oblasti výroby elektrickej energie sú to fotovoltaické články, ktoré i napriek dnes relatívne vysokej cene, mohli výrazne ovplyvniť výrobu elektriny u nás v roku 2050.
TEPLO

Pre účely tejto štúdie bol spočítaný potenciál slnečnej energie na prípravu tepla s cieľom pokryť zvyšok spotreby biomasou resp. geotermálnou energiou. Berúc do úvahy typickú účinnosť a priemernú výrobu energie slnečným kolektorom - 350 kWh/rok/m2 alebo 1,26 GJ/rok/m2 je možné odhadnúť, že využitím kolektorovej plochy 10 m2 na osobu alebo inštalovaním 50 mil. m2 solárnych kolektorov by bolo možné vyrobiť 63,0 PJ tepla za rok. Napriek tomu že táto plocha sa môže zdať veľká, existuje tu možnosť využiť strechy budov a tiež kombinovať kolektory s tepelnými čerpadlami. Solárne kolektory sú už dnes bežnou realitou (Rakúsko) nielen na rodinných domoch ale aj na viacpodlažných obytných budovách resp. priemyselných stavbách. Budovanie veľkých kolektorových polí pre centralizované systémy vykurovania je možné uvažovať ako alternatívu k umiestňovaniu kolektorov na strechy budov.

Potenciál solárnej výroby tepla - 63 PJ/rok.

FOTOVOLTAIKA
Hoci rozvoj fotovoltaických článkov vo svete je značný a elektrina vyrábaná z nich je považovaná za zdroj budúcnosti, v tejto štúdii sa potenciál uvažuje ako dodatočný k “už realizovanému potenciálu” veternej, vodnej energie a výroby elektriny z bioplynu. Predpokladá sa, že cenová výhodnosť týchto zdrojov bude znamenať plné využitie ich potenciálu tak ako bol odhadnutý vyššie. Pre podmienky Slovenska by to znamenalo vyrobiť zvyšných asi 15 TWh/rok fotovoltaickými článkami. Plocha , ktorá by bola potrebná pre výrobu elektriny by potom dosiahla 100 mil. m2 (plocha 10 km x 10 km). Táto plocha vychádza zo súčasného stavu technológie. Typický fotovoltaický článok je schopný v našich podmienkach vyrobiť 150 kWh/m2 za rok.

Potenciál výroby elektriny fotovoltaickými článkami – 15 TWh/rok.

ZÁVER
Na základe vyššie uvedených údajov je možné prehlásiť, že potenciál OEZ a technológie ktoré sú dnes k dispozícii by dokázali pokryť celú našu energetickú spotrebu teoreticky už dnes. Pri tom je potrebné zdôrazniť, že len v prípade využitia biomasy a vodnej energie (bez prečerpávania) sa uvažuje využiť takmer celý dostupný potenciál (technicky využiteľný potenciál), pričom vyššie využitie týchto zdrojov asi ani v ďalej budúcnosti nebude možné. Teoretický potenciál veternej energie je však podobne ako v prípade geotermálnej a solárnej energie mnohonásobne väčší ako naša dnešná spotreba. Hodnoty potenciálu uvedené nižšie vychádzajú zo súčasného stavu technológie a preto v dôsledku ich budúceho rozvoja je možné očakávať aj vyššie využitie ako je naznačené v tejto štúdii.
Celkový potenciál OEZ na Slovensku.

 
Ročná výroba elektriny v TWh
Ročná výroba tepla v PJ
Vodná energia
6,61
Veterná energia
6,4
Biomasa
Drevo, slama, en. rastliny
167,1
Bioplyn
0,49
3,3
Geotermálna energia
22,7
Solárna termálna energia
63,0
Fotovoltaika
15,0
Spolu
28,5
256,1